Dňa 25. februára 2019 sa konala pre žiakov 8. a 9. ročníka beseda na tému: Blahoslavená Anna Kolesárová. Túto beseda viedla dobrovoľníčka Miška z Domčeka Vysokej nad Uhom. Dokumentárnym filmom predstavila život Anky Kolesárovej. Keď v trinástich rokoch stratila mamu, musela prevziať starostlivosť o domácnosť a nahradiť matku aj svojmu staršiemu bratovi Michalovi. Anka žila veľmi jednoducho. Bolo to dievča, ktoré dbalo o svoju povesť a čistotu. Pravidelne chodila do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Koncom druhej svetovej vojny sa ľudia vo Vysokej nad Uhom počas prechodu frontu skrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu. Po chvíli začal vojak na Anku naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla. Vytrhla sa mu z rúk a vbehla nazad do pivnice. Vojak skočil za ňou, namieril automat a zakričal: – Rozlúč sa s otcom! Anka vykríkla:– Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef! Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady vykonal tamojší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do poznámok v Matrike zomrelých zapísal: Hostia sanctaecastitatis (obeť svätej čistoty). Zavraždená vojakom z Ruska kvôli čistote.
Dobrovoľníčka Miška žiakom vysvetlila, že tzv. Domček alebo Pastoračné centrum Anny Kolesárovej je miestom pokoja, radosti zo stretnutia s inými, načerpania nových síl a pookriatia na duchu. Vysoká nad Uhom je dnes preplnená mladými, ktorí sa tam chodia duchovne obnoviť, ale aj fyzicky unaviť, zažiť skutočné priateľstvá, ale aj modliť sa za dobrého manžela, dobrú manželku. Spoločne prežitý víkend , či Silvester je časom nádherných a nezabudnuteľných zážitkov. Vo Vysokej nad Uhom sa konajú púte radosti, zrelosti, rodín a iné zaujímavé akcie. Zapálený otec Pavol Hudák, riaditeľ Pastoračného centra Anny Kolesárovej svojou charizmou svedčí o kráse čistoty ako najvzácnejšej perle mladého človeka. Rozhodnutie šestnásťročnej Anky 22. novembra 1944 nebola ustráchaná reakcia pubertiačky, ale rozhodnutie zrelého človeka, ktorému predchádzal život s Bohom.1. septembra bola Anka Kolesárová vyhlásená za blahoslavenú. Stala sa vzorom a motiváciou pre mladých v 21. storočí žiť kresťanské hodnoty a čisté vzťahy. Blahoslavená Anka prosíme Ťa, prihováraj sa za nás, aby naše srdiečka žiarili čistou krásou. „ Dobre vidíme iba srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné“.
Na záver besedy žiaci dostali obrázok bl. Anky Kolesárovej s relikviou.
Mgr. Daniela Katušinová