• Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi

    • Vo štvrtok je v Katolíckej cirkvi slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, známy ako Božie telo. V tento deň sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši.

      Sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Viera v skutočnú prítomnosť Krista vo Sviatosti Oltárnej bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. Práve na tomto koncile bol zavedený pojem pre premenenie – transsubstanciácia (prepodstatnenie).

      V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe. Svätá Juliana z Liége (1192-1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon, bola hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho Tela. Pre svoje snahy získala mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Ten encyklikou Transiturus de hoc mundo v roku 1264 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev.

    • Sviatok Najsvätejšej Trojice - 30. máj 2021

    • V nedeľu 30. mája si Katolícka cirkev pripomína sviatok Najsvätejšej Trojice. Najsvätejšiu Trojicu tvoria tri Božské osoby – Otec, Syn a Duch Svätý. Zmienka o Trojici sa implicitne objavuje v mnohých biblických požehnaniach, pokynoch a výrokoch: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19).

      Výraz „Trojica“ (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo r. 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch Božských osobách – tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery.  Prvý nicejský ekumenický koncil v r. 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko – carihradského vyznania viery.

      V r. 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Úsilie bolo zavŕšené úspechom a v r. 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turiciach.

      Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý. Zjavená pravda o Najsvätejšej Trojici bola hneď od začiatku v základoch živej viery Cirkvi najmä prostredníctvom krstu. Trojica je jedna, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“

    • Turíce – Zoslanie Ducha Svätého- 23. máj 2021

    • Jarné mesiace sa už tradične spájajú so slávením najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, Veľkej noci. Práve v máji sa toto slávnostné obdobie uzatvára, a to slávením sviatku Zoslania Ducha Svätého. Slávenie Turíc, ako sa ľudovo tento sviatok nazýva, je pritom vo svojej podstate oslavou udalostí Veľkej noci, je ich slávnostným ukončením.

      Kresťania na Slovensku, ale aj vo svete slávia v nedeľu tohto roku 23. mája sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktorý sa ľudovo nazýva aj Turíce. Veriaci si počas bohoslužieb pripomínajú udalosť, keď na 50. deň po Kristovom zmŕtvychvstaní Duch Svätý zostúpil na apoštolov zhromaždených v Jeruzaleme. V tento deň bol zjavený ako tretia božská osoba Svätej Trojice.

      obrázok.png

      Choďte do celého sveta ......

      V Skutkoch apoštolov (Sk 2, 1-13) sa samotné zoslanie Ducha svätého opisuje prostredníctvom prudkého vetra napĺňajúceho celý dom, v ktorom sa apoštoli združovali. Nad hlavou každého z nich následne spočinuli ohnivé jazyky.

      Následne po Zoslaní Ducha Svätého apoštol Peter predniesol kázeň, na základe ktorej sa dalo pokrstiť vyše 3000 ľudí. Preto je svätodušná nedeľa aj spomienkou na založenie prvého kresťanského cirkevného zboru v Jeruzaleme – vznik Cirkvi.

      Dôležitým momentom tejto udalosti je moment prijatia Ducha Svätého, po ktorom apoštoli začali rozprávať rozličnými jazykmi. Keďže v tom čase sa v Jeruzaleme nachádzalo mnoho rozličných národov, aby slávili Šavuot, ( čiže Sviatok týždňov je židovský pútnický sviatok, pripomienka odovzdania Tóry na hore Sinaj. Slávi sa 50 dní po Pesachu - židovskej Veľkej noci), prítomnosť Ducha Svätého sa rozšírila k všetkým národom sveta. Sviatok Zoslania Ducha Svätého tak završuje veľkonočné obdobie pozývaním k novému začiatku pre všetkých ľudí.

       
       
    • Rok Sv. Jozefa

    • Pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi.

      Deň 8. december nebol náhodný, ale naopak, viac než symbolický, nakoľko 8. decembra 1870 pápež Pius IX. vyhlásil svätého Jozefa za patróna celej Cirkvi. S apoštolským listom Patris corde vydala Apoštolská penitenciária i dekrét, ktorým sa na obdobie slávenia Roka svätého Jozefa, udelili mimoriadne odpustky.

      V apoštolskom liste opisuje pápež František postavu sv. Jozefa ako „milujúceho otca“, „nežného a láskavého“, „poslušného“, „prijímajúceho“, „tvorivo odvážneho“, „pracovitého“ a ako toho, ktorý sa síce nachádza „v tieni“, ale je tak veľmi dôležitý.

      Pandémia COVID-19, ako sa v liste píše, dáva celému svetu možnosť pochopiť dôležitosť obyčajných ľudí, ktorí ďaleko od svetiel reflektorov každý deň uplatňujú trpezlivosť, vštepujú nádej a zasievajú spoluzodpovednosť. A práve takým sa stal aj sv. Jozef, ktorý bol mužom každodennej diskrétnej a skrytej prítomnosti v Božom pláne.

      Sv. Jozef prijal svoje „otcovstvo“, keď „urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi“. I preto sa k jeho postave v dejinách kresťanstva vždy vzťahovala veľká úcta. Práve v tomto svojom pestúnovi, ktorý prijal rolu otca mohol malý Ježiš vidieť „nežnosť Boha“.

      Jozefovo otcovstvo sa prejavuje aj v poslušnosti Bohu, kedy prijatím roly pestúna chráni Máriu a Ježiša a učí ho „konať Božiu vôľu“, spolupracujúc na „veľkom tajomstve Vykúpenia“. Zároveň je Jozef „otcom v prijímaní“, pretože „prijíma Máriu bez podmienok“. To je dôležité gesto i dnes, vo svete „v ktorom psychologické, slovné a fyzické násilie na žene je evidentné“. Práve Jozef, ženích Panny Márie, je ten, ktorý dôverujúc v Pána prijíma aj udalosti, ktorým nerozumie s „odvahou a silou“. A práve skrze túto postavu biblických dejín nám Boh opakuje „Nebojte sa!“, pretože „viera dáva význam každej udalosti, radostnej či smutnej“. Bezpodmienečné prijatie, ktoré sa napĺňa v Jozefovi „nás pozýva prijímať druhých bez vylučovania, takých, akí sú“, so „záľubou pre slabých“.

      Patris corde predstavuje „kreatívnu odvahu“ svätého Jozefa, ktorý „vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť“. On čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak, ako iné rodiny sveta v dnešnej dobe.  Ako ochranca Ježiša a Márie „nemôže nebyť ochrancom Cirkvi“, jej materstva a Kristovho tela, kedy sa každý núdzny stáva „Dieťaťom“, ktoré Jozef chráni. On je nám všetkým vzorom, ako máme „milovať Cirkev a chudobných“.

      Jozef je povolaním poctivý tesár, ktorý učí tomu, akú „hodnotu, dôstojnosť a radosť“ znamená „jesť chlieb, ktorý je ovocím vlastnej práce“ a zároveň, ako „je potrebné chápať zmysel práce, ktorá dáva dôstojnosť“. Pápež František nás vyzýva, aby sme „znovu objavili hodnotu, dôležitosť a potrebu práce“, a takto aby sme dali svetu „zrod novej normálnosti“.

      „Otcom sa človek nerodí, ale sa ním stáva, keď sa ujíma starostlivosti o dieťa“ a keď preberá zodpovednosť za jeho život. Žiaľ, v súčasnej spoločnosti sa často „deti zdajú byť sirotami bez otcov“. Šťastie Jozefa spočíva v „v sebadarovaní“, nikdy nie je znechutený a vždy dôverujúci. Zostáva v tichu, bez sťažovania sa ako pokorný a pozorný otec – pestún.

      Rok sv. Jozefa začal 8. decembra 2020 a potrvá do 8. decembra 2021, v tomto čase je možné získať i úplné odpustky, ktoré sa udeľujú za bežných podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca) tým veriacim, ktorí sa s duchom strániacim sa akéhokoľvek hriechu zúčastnia na prežívaní Roka sv. Jozefa pri určených príležitostiach a určeným spôsobom.

      Odpustky je možné získať tak, že budeme aspoň 30 minút meditovať o modlitbe Otčenáš alebo sa zúčastníme na duchovnej obnove trvajúcej aspoň jeden deň, ktorej súčasťou je meditácia o sv. Jozefovi. Získať ich môžu získať tí, ktorí podľa príkladu sv. Jozefa vykonajú telesný alebo duchovný skutok milosrdenstva.

      Získať ich môžu i rodiny a snúbenci, ktorí sa budú spolu modliť ruženec alebo tí ľudia, ktorí denne zverujú svoju činnosť do ochrany sv. Jozefa a každý veriaci, ktorý bude modlitbami prosiť o príhovor remeselníka z Nazareta, aby ten, kto hľadá prácu, mohol nájsť zamestnanie a aby práca všetkých bola dôstojná.

      Úplne odpustky získajú aj veriaci, ktorí sa na príhovor sv. Jozefa budú modliť za Cirkev trpiacu prenasledovaním zvonka či zvnútra a za kresťanov, ktorí znášajú akúkoľvek formu prenasledovania. Ak patria k latinskému obradu, urobia tak Litániami k sv. Jozefovi, v prípade byzantského obradu Akatistom k sv. Jozefovi (alebo jeho časťou), prípadne inou modlitbou k sv. Jozefovi vlastnou ich liturgickej tradícii.

      Penitenciária zároveň v dňoch 19. marca (sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie), 1. mája (sviatok sv. Jozefa robotníka), na Sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa (27. december), v Nedeľu sv. Jozefa (podľa byzantskej tradície), v 19. deň každého mesiaca a v každú jednu stredu (deň zasvätený pamiatke svätca podľa latinskej tradície) umožňuje získať úplne odpustky veriacim, ktorí sa pomodlia akúkoľvek legitímne schválenú modlitbu alebo úkon úcty ku sv. Jozefovi (napr. „K tebe sa utiekame, sv. Jozef“).

      V kontexte aktuálnej celosvetovej pandémie COVID-19 sa dar úplných odpustkov osobitne rozširuje na seniorov, chorých, zomierajúcich a na všetkých tých, ktorí z oprávnených dôvodov nemajú možnosť vyjsť z domu a ktorí s duchom vzdialeným od akéhokoľvek hriechu a s úmyslom splniť, hneď ako to bude možné, tri bežné podmienky, doma alebo tam, kde sa povinne zdržiavajú, vykonajú zbožný skutok na počesť sv. Jozefa – útechy chorých a patróna dobrej smrti – obetujúc s dôverou Bohu bolesti a problémy svojho života.

      Rok_svateho_Jozefa.pptx

    • 13. máj – Zjavenie Panny  Márie

       

                                 Každoročne 13. mája si pripomíname zjavenia Panny Márie vo Fatime v Portugalsku. Tohto roku uplynie 104 rokov od fatimských zjavení Panny Márie. Pripomeňme si, čo sa pred stoštyrmi rokmi stalo neďaleko malého portugalského mestečka Fatima v malebnom vidieckom údolí Cova da Iria.

      http://www.zivotopisysvatych.sk/wp-content/uploads/fatimski-pastierikovia-187x300.jpg                                           

                                                  Trom deťom – 10-ročnej Lucii, 9-ročnému Františkovi a 7-ročnej Hyacinte – sa v roku 1917 šesťkrát, pravidelne raz za mesiac, počnúc od 13. mája a končiac 13. októbra, zjavovala Panna Mária. Deti boli čiastočne – pokiaľ sa to len v takomto prípade dá – na mimoriadne zjavenie pripravené. Už v predchádzajúcom roku – 1916 – sa im totiž párkrát zjavil Boží anjel a žiadal ich, aby sa modlili a obetovali – a to nielen za seba, ale aj za celý svet.

                                                  V tých časoch vrcholila prvá svetová vojna. Na početných frontoch boli mnohí ranení a umierali tisíce vojakov i civilistov. Na viacerých miestach Európy boli hladomory a vzbury. V cárskom Rusku sa dostali k moci boľševickí revolucionári a následne vznikol ateistický Sovietsky zväz.

      V deň prvého zjavenia 13. mája 1917 bola nedeľa, keď tri deti pásli ovce v údolí Cova da Iria. Okolo jednej hodiny popoludní sa im nad malým dubom zjavila Panna Mária. Prišla oblečená v bielom, skvejúcom sa šate. Povedala deťom, že prichádza z neba, a chce, aby vždy trinásteho dňa v mesiaci prichádzali sem, a to počas šiestich mesiacov po sebe. Potom im povie viac.

      Správa o zjaveniach, a najmä to, že sa budú pravidelne opakovať, vzbudila veľký záujem všetkých obyvateľov, nielen veriacich. Preto 13. októbra 1917, keď bolo posledné zjavenie a mal sa udiať aj avizovaný zázrak, prišlo do údolia Cova da Iria asi 70 tisíc ľudí.

      V ten deň pršalo, bola zima a fúkal nepríjemný vietor. Všetci boli presvedčení, že ak sa udeje zázrak, bude to potvrdenie pravdivosti Máriiných zjavení. Ak nie, deti budú vyhlásené za podvodníkov a veriaci, zvlášť Katolícka cirkev, budú veľmi zosmiešnení.

      Okolo poludnia dážď ustal. Deťom sa zjavila Panna Mária a spoza mrakov vykuklo slnko. Krátko nato sa stal zázrak nazývaný „tanec slnka“, ktorý videli všetci prítomní. Úplne jasné slnko sa začalo točiť a meniť rôzne farby. Rýchlo rotujúce slnko akoby padalo na zem a ľudia sa báli. Úkaz trval asi 10 minút. Zjavenie sa skončilo tak, že na pozadí upokojeného slnka sa ukázala Panna Mária.

      Lucia potom vravela, že aj keď sa Mária zjavuje v rôznych podobách, vždy si želá to, čo dobrá Matka – pomáhať ľuďom kráčať cestou svätosti.

      Panna Mária naliehavo žiadala, aby sa všetci polepšili, lebo ak neprestanú hriechmi urážať Boha a robiť si navzájom zle, príde iná vojna, horšia ako táto prebiehajúca.

      Potvrdenie pravosti Máriiných zjavení zázračným „tancom slnka“ bolo vo všeobecnosti nevyvrátiteľné; videli ho desaťtisíce ľudí. Pozorovaná rotácia slnka sa nedala uspokojivo vedecky vysvetliť. A, žiaľ, naplnilo sa aj varovanie Božej Matky. Prvá svetová vojna sa skončila a po nej prišla ešte horšia – druhá svetová vojna, lebo ľudia nezačali lepšie žiť.

      Posolstvo Matky Božej Fatimskej je plné materinskej lásky. Ukazuje ľudstvu cestu, ako kráčať k svätosti. Iba pokánie je jedinou cestou k morálnej náprave. Pápež Pavol VI. v závere tretieho zasadania Druhého vatikánskeho koncilu (dňa 21. novembra 1964) zveril ľudstvo Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a zároveň vyhlásil Pannu Máriu za „Matku Cirkvi“.

      My, jednotlivo či spoločne, si môžeme toto postavenie sa pod ochranu Matky Božej často pripomínať. Panna Mária zároveň priblížila duchovné prostriedky, ktoré napomáhajú polepšeniu človeka i sveta. Sú to najmä: svätá spoveď a sväté prijímanie počas prvých sobôt v mesiaci; modlitba posvätného ruženca a rozjímanie nad ružencovými tajomstvami – s úmyslom: odčiniť urážky, ktorými ľudia urážajú Pána Boha a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.

      V situácii, keď sa svet vysmieva z diabla a z pekla, fatimské deti vidia peklo v celej jeho hrôze. Keď si ľudia myslia, že ich zloba (vojny, násilie, vydieranie, korupcia...) nemá žiadne dôsledky, vidíme utrpenie ako dôsledok morálneho úpadku ľudstva.

      Keď si na prahu nového roka vinšujeme zdravie a šťastie – mali by sme prijať vekmi osvedčený liek na morálne choroby ľudstva – úprimné pokánie!

       „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“ Čo to znamená? Srdce otvorené Bohu, očistené uvažovaním o Bohu je silnejšie ako pušky a iné zbrane. Máriino fiat, slovo jej srdca, zmenilo dejiny sveta, pretože uviedlo na tento svet Spasiteľa, lebo zásluhou tohto áno sa Boh mohol stať človekom v našom priestore a taký zostáva navždy. Zlý má moc v tomto svete, vidíme to a ustavične zakúšame. Má moc, lebo naša sloboda sa neustále necháva odvádzať od Boha. Ale odkedy má sám Boh ľudské srdce a tak obrátil slobodu človeka smerom k dobru, smerom k Bohu teda sloboda rozhodnúť sa pre zlo nemá už posledné slovo. Odvtedy platia slová Písma: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33). Fatimské posolstvo nás vyzýva dôverovať tomuto prísľubu.

       

      Fatimské posolstvo

       

      Príprava na posolstvo pre svet

      Lucia de JesusdosSantos, narodená v roku 1907, jej bratranec František Marto, narodený v roku 1908, a jej sesternica Hyacinta Marto, narodená v roku 1910, bývali v dedinke Aljustrel, ktorá patrila k obci Fatima v Portugalsku.

      Lucia a traja ďalší pastierikovia, a to Maria Rosa Matias, TeresaMatias a MariaJustino, videli na kopci Cabeco nad lesom údolia biely oblak, ktorý vyzeral ako priehľadný, a mal tvar ľudskej postavy. Tieto tri zjavenia sa vyskytli v období od apríla 1915 do októbra 1915.

      Lucia, František a Hyacinta zažili následne tri zjavenia postavy mládenca predstavujúceho anjela Portugalska, anjela mieru, a to v období od jari 1916 do jesene 1916. Deti pri týchto zjaveniach opakovali modlitby anjela, ktoré boli zamerané na uzmierenie Boha za hriechy ľudí. Deti pociťovali napriek radosti aj veľkú telesnú únavu pri týchto zjaveniach, na rozdiel od neskorších zjavení Panny Márie, pri ktorých pociťovali veľkú životaschopnosť bez telesnej únavy.

      Svätá Panna Mária, prosím oroduj za slovenský národ aj v súčasnosti. Tento národ musí ďakovať za tvoje mnohé záchranné zásahy v dejinách, bez ktorých by už neexistoval. Bez tvojej pomoci nemožno zvíťaziť nad zámermi mocných nepriateľov Boha a národa, ktorí vedú ľudí a národy do večnej skazy.

       

       

       Nanebovstúpenie Pána – 13. máj 2021

       

      Vo štvrtok 13. mája oslávi celý kresťanský svet sviatok Nanebovstúpenia Pána. Tento prikázaný sviatok slávime 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami – Zoslaním Ducha Svätého. Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici.

       

    • Pozvánka

    • Veľká noc

    • Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Prinášame historické súvislosti a pozadie tohto sviatku. Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

      Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu.

      Vo Veľkom týždni katolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

      Viac o Veľkom týždni sa dozviete na prezentácii Veľká noc.Umucenie_Krista_____kopia.pptx

    • Popolcová streda

    • Popolcová streda alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

      Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

      Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.

       Nasleduje štyridsať dňový pôst spolu so šiestimi nedeľami. Nedeľa sa do Pôstneho obdobia nezapočítava, preto lebo sa za pôstny deň nepovažuje. Z časového hľadiska teda Popolcová streda pripadá na 46. deň pred Veľkonočné nedeľou. Pre každý rok platí iný dátum Veľkej noci, čo ovplyvňuje aj stanovenie dátumu Popolcovej stredy.

      Popolcová streda  tohto roku pripadla na 6. marec.

    • Beseda bl. Anna Kolesárová mučeníčka čistoty

    • Dňa 25. februára 2019 sa konala pre žiakov 8. a 9. ročníka beseda na tému: Blahoslavená Anna Kolesárová. Túto beseda viedla dobrovoľníčka Miška z Domčeka Vysokej nad Uhom. Dokumentárnym filmom predstavila život Anky Kolesárovej.  Keď v trinástich rokoch stratila mamu, musela prevziať starostlivosť o domácnosť a nahradiť matku aj svojmu staršiemu bratovi Michalovi. Anka žila veľmi jednoducho. Bolo to dievča, ktoré dbalo o svoju povesť a čistotu. Pravidelne chodila do kostola a na pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Koncom druhej svetovej vojny sa ľudia vo Vysokej nad Uhom počas prechodu frontu skrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár bol s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak nazrel dnu. Po chvíli začal vojak na Anku naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla. Vytrhla sa mu z rúk a vbehla nazad do pivnice. Vojak skočil za ňou, namieril automat a zakričal: – Rozlúč sa s otcom! Anka vykríkla:– Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef! Vtom vojak uskutočnil svoju hrozbu a vypálil dve rany. Kvôli neutíchajúcim bojom v dedine bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady vykonal tamojší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do poznámok v Matrike zomrelých zapísal: Hostia sanctaecastitatis (obeť svätej čistoty). Zavraždená vojakom z Ruska kvôli čistote.
      Dobrovoľníčka Miška žiakom vysvetlila, že tzv. Domček alebo Pastoračné centrum Anny Kolesárovej je miestom pokoja, radosti zo stretnutia s inými, načerpania nových síl a pookriatia na duchu. Vysoká nad Uhom je dnes preplnená mladými, ktorí sa tam chodia duchovne obnoviť, ale aj fyzicky unaviť, zažiť skutočné priateľstvá, ale aj modliť sa za dobrého manžela, dobrú manželku. Spoločne prežitý víkend , či Silvester je časom nádherných a nezabudnuteľných zážitkov. Vo Vysokej nad Uhom sa konajú púte radosti, zrelosti, rodín a iné  zaujímavé akcie. Zapálený otec Pavol Hudák, riaditeľ Pastoračného centra Anny Kolesárovej svojou charizmou svedčí o kráse čistoty ako najvzácnejšej perle mladého človeka. Rozhodnutie šestnásťročnej Anky 22. novembra 1944 nebola ustráchaná reakcia pubertiačky, ale rozhodnutie zrelého človeka, ktorému predchádzal život s Bohom.1. septembra bola Anka Kolesárová vyhlásená za blahoslavenú. Stala sa vzorom  a motiváciou pre mladých v 21. storočí žiť kresťanské hodnoty  a čisté vzťahy. Blahoslavená Anka prosíme Ťa, prihováraj sa za nás, aby naše srdiečka žiarili čistou krásou. „ Dobre vidíme iba srdcom, to podstatné je očiam neviditeľné“.

      Na záver besedy žiaci dostali obrázok bl. Anky Kolesárovej s relikviou.

    • Svätý Valentín

    •  

       
      image.png

      14. február je deň, kedy sa oslavuje Valentín. Tento deň je sviatkom všetkých zamilovaných, kedy si vyznávame lásku viac ako inokedy. Obdarúvame sa kvetmi, sladkosťami, či inými drobnosťami a stretávame sa na romantických miestach.

      Viete však, že sviatok Sv. Valentína nie je novodobým výmyslom? Viete, kto to bol  sv. Valentín a prečo si ľudia práve v tento deň vyznávajú lásku?

      Pôvod dňa svätého Valentína je opradený záhadami. Sú s ním spojené mená najmenej troch svätcov - martýrov.   Prvým bol svätý Valentín, ktorý trpel v Afrike so svojimi spoločníkmi. Druhým svätým bol biskup z Interamny a tretím bol rímsky kňaz Valentín z 3. storočia. O prvom a druhom Valentínovi sa vie len veľmi málo, a tak je najznámejší príbeh tretieho Valentína.

      O svätom Valentínovi, ktorý žil v 3. storočí nášho letopočtu, koluje veľa legiend. Jednou z najznámejších je kresťanská legenda, ktorá hovorí o svätom Valentínovi, ktorý bol mučeníkom žijúcim za vlády cisára Claudia II.  Tento panovník rád a často viedol vojny, ale rímski muži jeho nadšenie nezdieľali a neradi vstupovali do vojska. Podľa Claudia bol ich dôvod jednoduchý: nechceli opúšťať svoje ženy a rodinu. Ženatých mužov nepovažoval za dobrých bojovníkov.  Preto zakázal všetky zásnuby a sobáše v celom Ríme. Valentín bol rímsky kňaz, ktorý aj napriek cisárovmu zákazu tajne sobášil zamilované páry. Keď to cisár Claudius zistil, uväznil Valentína a odsúdil ho na trest smrti. Poprava sa konala 14. februára roku 296. Valentínov príbeh sa neskončil pod mečom kata, ale mal pokračovanie aj po jeho smrti. Podľa legendy kvitli na jeho hrobe ružové kvety mandľovníka, ktoré si dávali zaľúbené dvojice na znak vernej a nikdy nekončiacej lásky.  K jeho odkazu žehnať zamilovaným dvojiciam sa prihlásila aj Cirkev, ktorá ho uznala nielen  za svätého,  ale aj za patróna zaľúbených, snúbencov a manželov.                       

      V roku 469 pápež Gelasius ustanovil deň smrti sv. Valentína za pamätný deň na jeho počesť.                  

      Či už sú tieto legendy pravdivé alebo nie, Valentín sa stal patrónom zamilovaných a zaľúbených.

       

      “Najväčším šťastím v živote človeka je vedomie, že nás niekto miluje preto, akí sme,

      alebo skôr aj napriek tomu , akí sme.”

       
       
       
       
       

      Modlitba zamilovaných

       

      obrázok.png

       

      Láska je trpezlivá;
      Pane, daruj mi trpezlivosť, ktorá dokáže znášať ťažobu každého dňa.

      Láska je veľkodušná;
      Pane, pomôž mi usilovať sa skôr o jej dobro než o dobro vlastné.

      Láska nezávidí;
      Pane, nauč ma radovať sa z každého jej úspechu.

      Láska sa nevystatuje;
      Pane, umierni ma, aby som jej nevyhadzoval na oči, čo pre ňu robím.

      Láska nie je domýšľavá;
      Pane, daj mi odvahu povedať, že som urobil chybu.

      Láska je úctivá;
      Pane, daj, aby som v jej tvári uvidel vždy Tvoju tvár.

      Láska nie je hnevlivá;
      Pane, pomôž mi vzdať sa slov a skutkov, ktorú ju zraňujú.

      Láska nepočíta krivdy;
      Pane, zmieruj nás v odpustení, ktoré zabúda na krivdy.

      Láska nemá radosť z nespravodlivosti;
      Pane, otvor naše srdce pre potreby ľudí vôkol nás.

      Láska sa raduje z pravdy;
      Pane, veď naše kroky k Tebe, veď Ty si Cesta, Pravda a Život.

      Láska všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
      Pane, pomáhaj nám znášať láskou dni, ktoré spoločne prežijeme, pomáhaj nám veriť, že láska aj hory prenáša, pomáhaj nám dúfať v lásku aj navzdor všetkému, čo ju chce udusiť.

      • Biblická olympiáda

      • Dňa 4. februára 2019 sa uskutočnilo školské kolo biblickej olympiády. Do súťaže sa zapojilo 10 žiakov 8. ročníka v 4. kolách. 
        Predmetom olympiády boli tieto biblické knihy Starého a Nového zákona: Rút, Prvá kniha Kráľov a Evanjelium podľa Matúša.
        Hlavným cieľom je výchova k hodnotám a medziľudským vzťahom na základe spoznávania biblických postáv a udalosti.

        Umiestnenie:
        1. miesto: Zuzka Petrovičová   - 128 b
        2. miesto: Zuzka Kozubová   -  112 b
        3. miesto: Monika Lazurová   -  105 b

        Víťazi našu školu budú reprezentovať na okresnom kole dňa 21. marca 2019.
    • Svetové dni mládeže

    • Dievčatá a chlapci,

      sledujte priame prenosy

      zo Svetových dní mládeže s  pápežom Františkom

      na Televízii    LUX 22. 1. - 28. 1. 2019 Pozývame Vás sledovať správy z Panamy, priame prenosy a štúdiá špeciál!

       

      LOGO

      SDM PANAMA 2019 - VIGÍLIA

      Mottom stretnutia je citát:

      „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38)

      Pápež pricestoval do Panamy 

      na Svetové dni mládeže

       
       
       

      Pápež František pricestoval 22. 1. 2019 t. j. v stredu popoludní miestneho času na šesťdňovú návštevu Panamy, kde sa zúčastní na Svetových dňoch mládeže (SDM) organizovaných katolíckou cirkvou.

       

       

      Šesťdňová apoštolská cesta na 34. Svetové dni mládeže potrvá do 28. januára, keď sa pápež vráti do Ríma.

      Podľa servera Vatican News je táto návšteva v poradí 26. cestou pápeža Františka mimo hraníc Talianska.

      Na SDM v Paname sa očakáva približne 200-tisíc účastníkov, medzi ktorými má byť aj vyše 200 Slovákov.

      História SDM
      Modlitbová vigília za SDM bola zavedená svätým Jánom Pavlom II v Ríme. Zhromaždili sa a v modlitbe zjednotili nielen mladí kresťania, ale aj celé farnosti. Takto sa začali pravidelné modlitbové dní slávené pod vedením pápeža.
      Vieš, že… Podľa názorov mnohých ľudí, Svetové dni mládeže sú najkrajším nápadom pápeža Jána Pavla II. Avšak on sám vyhlásil, že „je to mládež, ktorá vytvorila SDM.“

      Ustanovenie Svetových dní mládeže bolo ďalším prejavom starostlivosti o mládež, ktorú Ján Pavol II ukazoval od začiatku svojho pontifikátu. Už počas inaugurácie svojho pontifikátu mladým povedal: „Vy ste budúcnosť sveta, vy ste nádej cirkvi. Vy ste moja nádej.“ Ján Pavol II. 13. marca 1983 otvoril mládežnícke centrum San Lorenzo vo Vatikáne, a keď o dva týždne neskôr vyhlasoval mimoriadny Svätý rok prijal od mladých z tohto centra drevený kríž, ktorý sa stal symbolom Svätého roka. Počas jeho ukončenia na kvetnú nedeľu 22. apríla 1984 mládeži kríž vrátil, nech putuje po celom svete ako symbol spásy a svedectvo ich viery.

      Mladí prosbu prijali a rovnako prijali jeho pozvanie do Ríma v roku 1985 pri príležitosti Medzinárodného roku mládeže, ktorý ustanovila OSN. Spomínané udalosti pápeža inšpirovali k organizácii pravidelných stretnutí s mladými. Ich potrebu vysvetľoval pracovníkom Rímskej kúrie počas predvianočného stretnutia: „Všetci mladí musia cítiť, že cirkev za nimi stojí, preto cirkev v jednote s Petrovým nástupcom cíti povinnosť voči mladým celého sveta, povinnosť odpovedať na ich očakávania, odovzdať im istotu, ktorá má meno Ježiš Kristus, Pravdu, ktorou je Kristus, Lásku, ktorou je Kristus. A v tejto správe, ktorú cirkev adresuje výsadne mladým ľuďom, môžu nájsť dôkaz, že sú veľmi dôležití, pretože majú obrovskú hodnotu. Ich život je pre cirkev vzácny.“

       

      Oficiálny vznik SDM

      Za dátum vzniku SDM sa považuje 20. december 1985, keď Ján Pavol II., na stretnutí s kardinálmi a pracovníkmi Rímskej kúrie, vyjadril túžbu, aby sa Svetové dni mládeže konali každý rok na Kvetnú nedeľu ako diecézne stretnutie, a každé dva alebo tri roky ako medzinárodné stretnutie na mieste, ktoré on sám určí.

       

      Symboly SDM: Kríž a Ikona

      Na všetkých stretnutiach sú prítomné dva významné symboly, ktoré daroval sám Ján Pavol II.; sú nimi kríž Svetových dní mládeže a ikona Matky Božej Salus Populi Romani. Tieto symboly nie sú s mladými len počas SDM, ale neustále krúžia po svete, zhromažďujúc na každodennej modlitbe a adorácii stovky, ba až tisíce mladých ľudí. V rámci príprav do Krakova boli aj na Slovensku.

       

       

      https://svetovednimladeze.sk/svetove-dni-mladeze/

       

      https://svetovednimladeze.sk/logo/


       

      • Vitajte

      • SDM

      • Slovenská verzia hymny SDM

      • Giovanni Bosco

      • *„O Bohu zmýšľajte s vierou, o blížnom s láskou, o sebe s hlbokou pokorou. O Bohu rozprávajte s úctou, o blížnom, ako by ste chceli, aby sa hovorilo o vás, o sebe hovorte pokorne alebo mlčte.“

        * „Každý deň prežívajte tak, ako by bol posledným dňom vášho života.“

        * „Najlepším priateľom je ten, kto sa nepýta na dôvod tvojho smútku, ale dokáže znova vrátiť radosť.“

        * „Láskavosť v reči, v práci a upozorňovaní získava všetko a všetkých.“

        *„Prvým šťastím dieťaťa je, že je milované.“

        * „Nestrácajte čas, robte dobre a robte veľa dobra. Nikdy neoľutujete, že ste to robili.“

        * „Záhaľka je najväčším nepriateľom, s ktorým musíš stále bojovať.“

        *„Ak sa nezamestnáte vy sami, zamestná vás diabol.“

        * „To najlepšie, čo môžeme urobiť na svete, je robiť dobro, byt" veselý a nechať čvirikať vrabcov.“

        * „Ak chceš, aby ťa poslúchali, snaž sa, aby si bol milovaný. Ak chceš, aby ťa milovali, tak daruj lásku! Ak niečo prikazuješ alebo vyčítaš, potom daj vždy najavo, že chceš to najlepšie a nemáš v úmysle presadiť svoju vôľu.“

        * „Na konci života sa zbiera ovocie dobrých skutkov.“

        *„Boh mladých miluje a očakáva od nich mnohé dobré diela, pretože sú vo veku jednoduchosti, pokory, nevinnosti.“

        * „Nohami kráčajte po zemi, ale srdcom buďte v nebi.“

        *„Diabol má strach z radostného človeka.“

        * „Je možné, je nutné a je pomerne ľahké stať sa svätým.“

        * „Držme sa jednoduchých modlitieb, ale konajme ich vytrvalo.“

        * „Buď s Bohom tak ako vták, ktorý síce cíti chvenie konára, ale aj naďalej spieva, pretože vie, že má krídla.“

        * „Iba dobré skutky sú opravdivým bohatstvom, ktoré nám pripravuje miesto v nebi.“

        * „Ak nemiluješ toho, kto ťa miluje, aspoň si ho váž viac ako seba!“

        *„Námaha je ľahká iba tomu, kto pracuje s láskou.“

        Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/autori/giovanni-bosco/


      • Don Bosco - životopis

      • Dátum narodenia16. augusta 1815, Castelnuovo Don Bosco, Taliansko

        Úmrtie31. januára 1888, Turín, Taliansko

         

        Ján Bosco sa narodil v Becchi (Castelnuovo di Asti) 16. augusta 1815 v roľníckej rodine.
        Po smrti otca Františka Bosca sa už ako dvojročný stal sirotou a Margita Occhienová ostala na výchovu Antona, Jozefa a Janka sama. S láskavou vytrvalosťou spojenou s neohraničenou vierou Margita ako múdra vychovávateľka vytvorila zo svojej rodiny domácu cirkev.
        Ján už odmala cítil túžbu stať sa kňazom. Rozprával o svojom sne z deviatich rokov, ktorý mu ukázal jeho poslanie: „Buď pokorný, statočný a silný,“ povedala mu vznešená pani žiariaca ako slnko, „to, čo sa teraz deje s týmito vlkmi, ktorí sa menia na baránkov, ty urobíš s mojimi deťmi. Ja ti budem učiteľkou. Príde čas, že všetko pochopíš.“
        Už od chlapčenských rokov si Ján začal získavať svojich spolužiakov hrami a kúzlami, ktorým predchádzal tvrdý tréning. Každé jeho vystúpenie sprevádzala práca a modlitba.
        Staručký don Calosso ho uviedol do kňazských štúdií, no zároveň sa musel popasovať s mnohými ťažkosťami, dokonca opustiť aj vlastný dom kvôli nezhodám s bratom Antonom, ktorý chcel, aby Ján pracoval na poliach. 
        Ján ako seminarista v Chieri založil Spolok veselosti, v ktorom boli združení mladíci z mestečka. Za kňaza bol vysvätený v júni v roku 1841. Jeho duchovný vodca don Cafasso mu odporučil, aby si štúdium ešte doplnil v cirkevnom konvikte.
        Popritom však don Bosco začal okolo seba zbierať prvých chlapcov a organizoval sviatočné oratórium, ktoré sa spočiatku presúvalo z miesta na miesto, až nakoniec zakotvilo na Valdoccu. Mama Margita, aj keď už bola v pokročilom veku, prijala jeho pozvanie a prišla do Turína, aby mu pomohla s chlapcami. Stala sa pre nich mamou Margitou. Don Bosco začal poskytovať útulok sirotám bez prístrešia. Učil ich práci a láske k Pánovi, spieval, hral a modlil sa s nimi.
        Z prvých chlapcov sa stali prví spolupracovníci a začala sa rozvíjať aj jeho výchovná metóda, známa ako preventívny systém. „Buďte s chlapcami, rozumom, vierou a láskavosťou predídete hriechu. Stanete sa svätými a vychovávateľmi svätých. Naši chlapci budú cítiť, že sú milovaní.“ Z prvých spolupracovníkov, aj vďaka pomoci pápeža Pia IX., vznikla kongregácia, ktorá si za svoj cieľ stanovila, že sa bude usilovať o spásu mládeže, a to takým spôsobom, že bude bojovať proti každej chudobe a osvojí si heslo: „Daj mi duše a ostatné si vezmi.“
        Mladý Dominik Savio bol prvým ovocím preventívneho systému. Mária Pomocnica, ktorá vždy pomáhala donovi Boscovi v jeho diele, ho obdarila mnohými milosťami, často aj výnimočnými, ba aj peniazmi, ktoré potreboval pre svoje aktivity. Pomohla mu aj pri stavbe baziliky postavenej na jej počesť.
        Spolu so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou založil Inštitút dcér Márie Pomocnice, so svojimi dobrodincami a spolupracujúcimi laikmi zase saleziánskych spolupracovníkov.
        Spomedzi množstva aktivít, ktoré vykonal počas svojho života, za osobitnú zmienku stojí jeho misionárska horlivosť a angažovanosť v šírení dobrej tlače, najmä cez saleziánsky vestník Bolettino salesiano.
        Don Bosco zomrel zodratý od práce ako 72-ročný dňa 31. januára 1888.
        Dnes sú saleziáni prítomní po celom svete. 
        Donovi Boscovi dala Cirkev titul otec a učiteľ mládeže. Pius XI., ktorý ho osobne poznal, ho v roku 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkú noc 1. apríla 1934 za svätého.

    • ADVENT

    • Advent, pýtaš sa, čo to  je?
      Je to čas prípravy na príchod Niekoho veľmi vzácneho.
      Je to čas, kedy sa viac zamýšľame nad sebou, či obstojíme pri stretnutí s Pánom neba i zeme.
      Samotné slovo "adventus" je latinského pôvodu, čo znamená príchod.
      Adventom sa začína nový liturgický rok v celej Cirkvi.
      Najznámejším zvykom v tomto období je adventný veniec. Pochádza z Nemecka.
      Veniec nám svojou zeleňou a svetlom má pripomínať Krista - symbol života.
      Postupne zapaľujeme štyri sviečky. Každá z nich znamená jednu adventnú nedeľu a zároveň nám pripomína, že sa blížia Vianoce. Uvedomujeme si, že s pribúdajúcimi dňami sa aj my blížime k Bohu vo svojom vnútri? Je to naozaj tak?
      Ak sa Ježiš nenarodí v našich srdciach, nadarmo prišiel na svet. Skúsme o tom pouvažovať.
       
       
      Nech je advent pre teba ako dvere, môžeš ich otvoriť pre svojich blízkych.
       
      Nech je advent pre teba ako okna, m§žeš sa viac zahľadieť na Božie dary.
       
      Snažme sa ja my robiť radosť iným a obdarúvajme ľudí najvzácnejším a najpotrebnejším darom - LÁSKOU.
    • Adventné vence

    • Rok ubehol ako voda a žiaci ZŠ na Vinbargu sa znova stretli na tradičnej školskej akcii: aranžovaní adventných vencov, ktorá sa konala 7. decembra  v priestoroch školy. Tvoriví aranžéri a aranžérky sa s radosťou a bohatou fantáziou pustili do tvorby adventných vencov. Za oknami školy sa zima začínala pomaly, ale isto zhosťovať svojej úlohy. Napriek tomu však nebránila príjemnému plynutiu popoludnia, nesúceho sa kreativitou, veselou vravou a melódiou vianočných kolied. Popoludnie utieklo ako voda a rôznorodé adventné vence zaplnili školskú učebňu. Obohatením adventného aranžovania bola prítomnosť rodičov a starých rodičov. Aj keď odmena v podobe sladkosti nenechala na seba dlho čakať, skutočnou odmenou bola  radosť v očiach tých, ktorí prišli a spoločne strávili príjemné adventné popoludnie.

       Veď radosť v očiach deti i dospelých, príjemná atmosféra, fantázia sú hodnoty, ktoré sa nedajú kúpiť ani predať.

       

                                                                                                                                Mgr. Jana Harčárová