Školský podporný tím
Školský psychológ - PaedDr. Katarína Tomašková
Šikanovanie
Kde sa to všetko začína?
Šikanovanie zvyčajne začína tým, že okrajový člen skupiny sa necíti dobre, pretože je neobľúbený a nie je uznávaný. Ostatní ho môžu ohovárať, robiť si na jeho účet „drobné“ posmešky alebo sa s ním nerozprávať. V záťažových situáciách si žiaci v triede uvoľňujú nepríjemné pocity na vyčleňovanom spolužiakovi, čo môže začať mať prejavy fyzickej agresie. V určitom období sa vytvára úderné jadro – skupina agresorov, ktorí začínajú spolupracovať a systematicky šikanovať svoje obete, hierarchicky slabších spolužiakov. V ďalšej fáze sa šikanovanie stáva normou aj pre zvyšok skupiny a vzniká tlak, ktorému sa málokto dokáže postaviť. Ubližovania sa aktívne zúčastňujú aj predtým umiernení žiaci. V poslednom štádiu sa kolektív delí na dve podskupiny, pričom jedna skupina vykorisťuje druhú.
Kedy sa doberanie mení na šikanu?
Mali by sme myslieť na to, že hranica medzi doberaním a šikanovaním je veľmi tenká. Ak žiak nie je schopný doberanie opätovať a brániť sa mu, cíti sa bezmocne a doberanie stále pokračuje, potom toto správanie prerastá do šikany a je potrebné ju začať riešiť.
Verbálna (slovná) forma šikany je na školách častejšia než fyzická. Neznamená to však, že je menej závažná, práve naopak. Nemusí byť dobre viditeľná a často je ťažké ju odhaliť.
Aké sú priame varovné signály šikany?
-
posmešné poznámky na adresu žiaka – prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet
-
kritika žiaka, výčitky na jeho adresu, nátlak, aby dával vecné alebo peňažné dary agresorovi alebo za neho platil
-
naháňanie, strkanie, štuchanie, údery, kopanie, ktoré síce nemusia byť zvlášť silné, ale je nápadné, že ich obeť neopätuje
-
bitky, v ktorých je jeden z účastníkov zreteľne slabší a snaží sa uniknúť
-
Aké sú nepriame varovné signály šikany?
-
žiak je počas prestávok často osamelý, ostatní o neho nejavia záujem, nemá kamarátov, pri tímových športoch býva vyberaný do družstva medzi poslednými
-
žiak počas prestávok vyhľadáva blízkosť učiteľov
-
žiak pôsobí smutne, nešťastne, uzavreto, má blízko k plaču, pri vystupovaní pred triedou je neistý, ustráchaný
-
žiakove veci sú poškodené alebo znečistené, neustále mu niečo chýba, používa nepravdepodobné výhovorky
-
žiak mení svoju pravidelnú cestu do školy a zo školy
-
žiak má odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré nevie uspokojivo vysvetliť
-
Kam sa obrátiť pre pomoc?
Ak zažívaš šikanu, nezostávaj na to sám/sama. Obráť sa na rodiča, učiteľa alebo školskú psychologičku – sú tu na to, aby ti pomohli a ochránili ťa. Požiadať o pomoc nie je slabosť, ale dôležitý krok k tomu, aby sa situácia mohla vyriešiť.
Podľa odbornej literatúry a metodických materiálov
spracovala Mgr. K. Gmiterková
